Pekne sa smeje a smeje sa často. Nevadí jej, že som to isté slovo použil v jednej vete dvakrát. Je bezstarostná, nerozmýšľa nad utečeneckou krízou ani aké úpravy použije na najnovšiu selfie. Nerobí si totiž selfie.
Okrem toho, že jej príde zbytočné sa fotiť, bolo by jej vidieť celú tvár a ešte sa nerozhodla, či chce zelené alebo modré oči. Radšej by si len tak "cvakala", všetko čo je naokolo, no nemá čím a tak sa snaží len nasať túto chvíľu.
Na fejsbuku ju nenájdem, no keď jej dám meno, možno sa tam raz objaví.. "Prečo nie, veď je tam každý a všetko," vraví si, hoci viac by sa jej viac páčilo len tak sa celé dni prechádzať po lese či tancovať na lúke. Vytešuje sa z maličkostí, ktoré ostatným prídu moc obyčajné a všedné na to, aby sa nad nimi pozastavovali.
Je super, formuje sa, rastie a neprestáva sa usmievať. Hej, a tiež hľadá v týchto riadkoch pointu, ktorá sa stratila niekde hlboko v mojich myšlienkach.