O chvíľu to už ale všetko bude inak. Striedajú sa tu zvieratá, osoby, stromy a mne sa chce len tak ležať v tráve a s prekvapením pozerať, čo sa na tom nekonečne obrovskom, modrom plátne ešte zjaví.
Zapájam svoju fantáziu, ak sa mierne potočím z chobotnice bude vodná fajka. Žralok! Žralok je veľmi častý. Trošku detinské, ja viem. No čo je zlé na tom, opäť sa na chvíľu na svet skúsiť pozrieť očami dieťaťa?
Chcel by som veriť tomu, že príroda tvaruje tie oblaky len pre mňa. Miestami mám chuť na niekoho zavolať a ukázať mu všetky tie tvary, zrejme by však usúdil, že som na drogách. Nie som! A tak o tom aspoň píšem.
Skúste sa niekedy len tak zahľadieť na oblaky a zistiť čo vám práve ukazujú, je to namotávka.