Teplo domova

Autor: Matej Gažo | 16.2.2014 o 23:00 | (upravené 16.2.2014 o 23:09) Karma článku: 9,16 | Prečítané:  426x

Vždy keď idem večer okolo, pozerám sa na neho z okna autobusu, sedí tam s piatimi igelitovými taškami, no na nákupe zrejme nebol.

Snaží sa aspoň trocha si zohriať ruky teplým dychom a rýchlym trením, no vidieť na ňom, že mu je zima. Z jeho očí ide smútok, no pod tou dlhou sivou bradou a špinavou čapicou vidieť tvár milého chlapíka.

Ľudia čakajúci na autobus stoja 10 metrov od zástavky a ohŕňajú nosom. No dnes je to jeho územie, ako aj po iné večery, určite už tam má nesadené dlhé hodiny a očekované všetky večerné spoje. Neviem čo ho dostalo na ulicu a prečo si vybral práve túto zastávku, no nenecháva ma chladným a celú cestu domov ho neviem dostať z hlavy.

Keď potom stlačím kľučku na dverách, oveľa viac si cením, že sa mám kam vrátiť, že mi nie je zima, že si môžem zohriať chutnú večeru a vychutnať si pohodlný spánok.

Šťastie sa v živote na tohto uja zrejme zamračilo, a možno že si za to môže z časti sám. No ja mu silno držím palce, aby sa mu podarilo odraziť z dna a niekedy v budúcnosti už aj on možno nastúpi do autobusu vracajúci sa z práce do tepla domova.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko stál Plavčan, ešte len spoznáme

Človek s Plavčanovou históriou sa nikdy nemal stať ministrom.


Už ste čítali?