Pomenoval som ho Marley, príde mi to ako meno vyjadrujúce pozitívnosť a presne to ho vystihuje. Myslím, že psov často nevidieť sa smiať a mnohí asi budú oponovať, že psia mimika to nedokáže. No Marley je proste jeden veľký smejo :). Už od začiatku ma prekvapovala jeho inteligencia, veľa veci pochopil rýchlo, základne povely sme sa naučili behom pár dni. No neučil som len ja jeho, od začiatku je to obojstranné. Naučil ma nestarať sa len o seba, zodpovednosti, trpezlivosti a vnímať aj maličkosti s radosťou.
Píšem pretože má dnes rok a ja si premietam, čo sme spolu už všetko zažili. Samozrejme ešte nás veľa času a spoločných činností len čaká. No v hlave mi bežia obrázky, celé videa a jeden veľký film toho, ako osviežil a spestril môj život. Od strednej školy, už rok, som celé dni doma, von chodím len z času na čas a skutočne spolu trávime veľa času. No rozhodne to nie sú premárnené chvíle.
Je jedno či so svojim psom niečo nacvičujete, hádžete mu loptičku, ste na prechádzke alebo sa k nemu len prihovárate, užíva si každú jednu činnosť na plno a je šťastný, že môže zdielať čas s vami. To čo mu dáte, sa vám vráti. Preto nerozumiem a nejde mi do hlavy, ako môže niekto tak skvelému stvoreniu ublížiť. Nechcem ale v tejto óde na Marleyho skĺznuť do tak depresívnej témy a o tom snáď nabudúce.
Všetko najlepšie kamarát!